V tejto časti sa budeme venovať identifikácii konečného užívateľa výhod pri fyzickej osobe – podnikateľovi.

Fyzické osoby – podnikatelia sú v Registri partnerov verejného sektora (ďalej tiež RPVS) označovaní pod rôznymi právnymi formami (Slobodné povolanie – FO podnikajúca na základe iného než živnostenského zákona, FO – podnikateľ zapísaný v obchodnom registri, FO – podnikateľ nezapísaný v obchodnom registri, prípadne ako osoby bez právnej formy). Najviac zápisov fyzických osôb v RPVS tvorí najjednoduchšia forma podnikania v Slovenskej republike, fyzická osoba podnikajúca na základe Živnostenského zákona.[1]

Pri identifikácii konečného užívateľa výhod fyzickej osoby – podnikateľa oprávnená osoba postupuje aj podľa § 6a ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej tiež AML zákon), kde nachádza definičné znaky konečného užívateľa výhod.

Podľa tohto zákonného ustanovenia je konečným užívateľom výhod fyzickej osoby – podnikateľa každá osoba, ktorá disponuje právom na hospodársky prospech vo výške minimálne 25 % z jej podnikateľskej alebo inej činnosti. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v jednom zo svojich stanovísk definuje hospodársky prospech ako právo fyzickej osoby na základe určitej skutočnosti na časť z obratu podnikateľa vy výške aspoň 25%. Kumulatívne však musí byť splnená aj druhá podmienka, a to, že táto fyzická osoba neposkytla podnikateľovi za uvedené plnenie vo výške minimálne 25 % z jeho obratu primerané protiplnenie.[2]

Konečným užívateľom výhod fyzickej osoby – podnikateľa je spravidla samotná fyzická osoba, ktorej bolo podnikateľské oprávnenie vydané. Nemožno však vylúčiť, že hospodársky prospech z jeho podnikateľskej činnosti je odvádzaný do rúk tretej osoby. Vo väčšine prípadov oprávnená osoba skúma najmä to, či je podnikateľ v manželskom zväzku s inou osobou a či medzi nimi existuje inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). V tejto súvislosti vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky opäť stanovisko, ktoré možno aplikovať aj na právnické osoby a združenia.

Podľa tohto stanoviska pokiaľ BSM nebolo dohodou manželov modifikované, predstavuje príjem občianskoprávnej povahy, zákonom predpokladaný stav. Plnenie, ktoré jeden z manželov prostredníctvom BSM prijíma nemá povahu hospodárskeho prospechu z podnikania. Podľa uvedeného nemožno manžela považovať za konečného užívateľa výhod v zmysle AML zákona. Na druhej strane pri rozdelení BSM podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, za predpokladu, že by druhý manžel nadobudol majetok z podnikateľskej činnosti manžela bez primeraného protiplnenia, bol by rovnako považovaný za konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 písm. b) AML zákona. Za KUV by sa považoval druhý manžel aj vtedy, ak by medzi manželmi bola uzatvorené určitá „hospodárska dohoda,“ ako napríklad záložná zmluva na obchodný podiel a pod.

V prípade záujmu o zápis do Registra partnerov verejného sektora nás neváhajte kontaktovať.

_______________________________________

[1] Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

[2] Výkladové stanovisko ÚVO č. 1/2016 k definícii konečného užívateľa výhod podľa ust. § 11 zákona 343/2015 Z.z.